Již 4. ročník má za sebou soutěž určená studentům vysokých škol – Memoriál Antonína Fajkoše, ve které se utkávají práce mající souvislost se střechami. V kategorii GRAFICKÁ PRÁCE byl letos jako nejlepší vyhodnocen Bc. Kamil Binek – STU Bratislava, Stavebná fakulta, s prací Vegetačná strecha kostola. Celý objekt kostela má svým tvarem připomínat loď, která sa probíjí přes rozbouřené moře. Střecha nad 1.NP v podélném směru symbolizuje vlnu, kdežto střecha nad 2.NP, která se svažuje od východu na západ, představuje loď. Vegetační střecha je zvolena jednak z důvodu propojení stavby s přírodou, a také má estetický a enviromentální význam.
Autorovi vítězné práce, Kamilu Binekovi, jsme položili několik otázek, které se týkají vítězného projektu i jeho zaměření na stavebnictví.
V rámci jakého úkolu jste vítěznou práci zpracovával?
„Práca, s ktorou som sa zapojil do súťaže, bola súčasne aj moja diplomová práca, ktorú som riešil na Katedre konštrukcií pozemných stavieb, v odbore Architektonické konštrukcie a projektovanie.“
Byly pro projekt zadány nějaké specifické vstupní požadavky?
„Na tému som sa prihlásil k vedúcemu prof. Ing. Jozefovi Oláhovi, PhD. Žiadne špecifické vstupné požiadavky pre danú prácu neboli zadané. Inšpiráciu som čerpal z už realizovaného Kostola zmŕtvychvstania Krista v St. Pölten v Rakúsku, ktorý navrhol Dipl. Ing. Wolfgang Pfoser.“
Z jakých podkladů jste vycházel?
„Pri každej práci vychádzam z poznatkov nadobudnutých počas štúdia na STU, to znamená prednášky a cvičenia, kde hľadám záchytné body. Potom samozrejme nastupujú normy a skriptá zamerané na konkrétny problém, ktorý riešim (spodná stavba, fasáda, strecha…). Pri detailnom rozpracovaní vychádzam z nadobudnutých skúseností a samozrejme začnem hľadať špecializované firmy na internete, katalógové a technické listy alebo priamo kontaktujem odborníkov na danú problematiku. Niekedy je toho tak veľa, že už neviem čo si vybrať, niekedy mám zas iný problém, že neviem nič nájsť, tak zapojím predstavivosť a sedliacky rozum.“
Jak náročné bylo zpracování tohoto projektu a co všechno zahrnoval?
„Zadanie diplomovej práce sa musí odovzdať vo forme realizačného projektu, takže by som ho hodnotil ako náročný projekt. Zimný semester som pracoval hlavne na dispozícii, ujasnení si materiálov, skladieb všetkých konštrukcií, tepelnotechnických posudkoch, statike a technickom zariadení budov. V letnom semestri som sa pustil poriadne do výkresovej časti, čo mi zaberalo dosť času. Nakoľko som chcel, aby moja diplomová práca bola zrkadlom mojich schopností a vedomostí, pracoval som na nej veľmi poctivo a zodpovedne. Objekt plní funkciu kostola, pastoračného centra a fary, a podľa toho sa menila aj energetická náročnosť jednotlivých celkov. A keďže som chcel, aby sa to čo najviac približovalo skutočnosti, tak som napríklad v miestach, kde bol znížený strop, menil nosné prvky strechy na lacnejšie, menej estetické. To samozrejme komplikovalo niektoré riešenia, ale to by potom nebola taká zábava.“
Proč jste se rozhodl svou práci přihlásit do Memoriálu Antonína Fajkoše?
„S Memoriálom Antonína Fajkoše mám skúsenosť už z predošlého ročníka, kde som získal druhé miesto v kategórií grafické práce so svojou prácou Vegetačnej strechy plavárne. Takže som aj svoju diplomovú prácu plánoval prihlásiť do tejto súťaže a dosiahnuť prvé miesto.“
Věnujete se střešním konstrukcím speciálně nebo šlo jen o souhru okolností?
„Strešné konštrukcie ako odbor alebo lepšie povedané špecializácia ma veľmi oslovili, pretože vo veľkej miere môže strecha pôsobiť ako dominantný estetický prvok. Samozrejme strecha vplýva na bezproblémovú funkčnosť budovy a tepelnú pohodu, takže by som sa rád strechám venoval aj naďalej.“
Jaké je Vaše současné působiště?
„Súčasne pôsobím prvý rok ako doktorand na mojej Alma mater – Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, na katedre Konštrukcií pozemných stavieb. Pôsobím pod vedením doc. Ing. Juraja Žilinského, PhD., a pracujem na téme, ktorej obsah sa týka tepelnotechnických a vlhkostných vlastností strechy s obráteným poradím vrstiev.“
Proč jste se rozhodl vystudovat zvolený obor?
„Aby som povedal čistú pravdu, zo začiatku som nevedel či stavebná fakulta bude to, čo chcem. Avšak pochádzam z malej dedinky na severovýchode Slovenska, kde si väčšinu stavebných prác zabezpečujú ľudia svojpomocne, čo si myslím, že ma dosť ovplyvnilo, keďže ani u nás doma to nebolo ináč. Ako štúdium napredovalo, naberal som vedomosti, ktoré som mohol zúročiť, a to mi potvrdilo, že som sa rozhodol správne.“
Máte nějaký vzor ve svém oboru?
„U nás na univerzite je veľa odborníkov na slovo vzatých, ktorý mi svojimi vedomosťami a prístupom k študentom boli a stále aj sú vzorom. Je pravda, že sem-tam sa človek stretne aj s negatívnym prístupom, čo ma tiež inšpiruje, aby som bol lepší.“
Jaká problematika Vás nejvíce zajímá?
„Ako som spomínal, veľmi blízkym odborom sú mi strechy, ale nedá sa povedať, že to je to jediné. Od začiatku štúdia nám zdôrazňovali, že budova, aby mohla fungovať správne, musí nájsť harmóniu vo funkčnosti, ekonomickosti, estetickosti a enviromentalistike. S týmto tvrdením súhlasím na 100 %, a preto ma zaujímajú všetky tieto odvetia a snažím sa čerpať informácie o najnovších trendoch z každej oblasti, aj keď si myslím, že byť odborníkom na všetko sa nedá, ale prehľad by som si mal udržať, ak chcem byť vo svojej praxi uznávaný a odvádzať dobrú robotu.“
Jaké materiály upřednostňujete?
„Mojou srdcovkou je drevo. V architektúre sa mi páči a prikláňam sa k prepojeniu človeka s prírodou, kde je drevo vynikajúci spájací materiál. Taktiež uprednostňujem skôr materiály na prírodnej báze, ale samozrejme sa nedá vyhnúť syntetickým materiálom, bez ktorých by sme si v určitých prípadoch len ťažko poradili, ak vôbec.“
Doporučil by jste svůj obor dalším mladým a proč?
„Môj odbor dáva možnosť realizovať sa v najrôznejších formách, čo je aspoň pre mňa veľkým lákadlom. A samozrejme ma teší myšlienka na to, že tu po mne ostane niečo pekné. Teda aspoň v to dúfam.“
Čím kompenzujete pracovní vytížení?
„Štúdium v tomto odbore nie je jednoduché, úspech závisí hlavne od odriekania si niektorých iných aktivít, ktoré sú časovo náročné, napríklad spánok. Ale pri systematickom vypracovávaní úloh si človek vie nájsť čas na všetko, len je ho trošku menej. S pracovným vyťažením mám v tomto odbore celkom pekné skúsenosti ako po manuálnej, tak aj po projekčnej stránke. Pri oboch sa človek unaví, takže po skončení manuálnej práce niekde na stavbe som si doprial oddych s priateľmi pri nejakom filme alebo pive. A počas iných dní, strávených za počítačom v projekčnej kancelárii, som sa venoval skôr nejakému športu (beh, posilovanie, plávanie, futbal) alebo fyzickej aktivite, pri ktorej som sa rozhýbal – ako napríklad kosenie trávnika, čo je tiež dobrý relax.“
Za rozhovor děkuje
Alena Georgiadisová
