Při zrodu Memoriálu Antonína Fajkoše byla vytvořena kategorie Textová práce, pro projekty většinou výzkumného charakteru, které byly nesouměřitelné s obvyklými grafickými pracemi. Jejich obsah ovšem přinášel zajímavá zjištění a nejinak tomu bylo i v případě letošního vítěze – práce s názvem „Spoľalivosť povlakových krytín plochých striech“. Jejím autorem je Ing. Jakub Čurpek, student 2. ročníku Stavební fakulty STU Bratislava. Připomeňme ještě, že v Memoriálu Antonína Fajkoše není pan Čurpek nováčkem, v MAF 2014 získal 1. místo v kategorii Detail a o rok později v MAF 2015 to bylo 3. místo v kategorii Textová práce.
V letošní vítězné práci se věnoval analýze faktu, do jaké míry může určitý druh mechanického poškození (způsobený lidským faktorem) ovlivnit vodonepropustnost povlakové krytiny Z výsledků vyplynulo, že některé druhy hydroizolací snášejí, resp. dokáží lépe odolávat tlaku vody oproti ostatním druhům krytin při tomtéž mechanickém poškození. Současně se ve své práci zabýval i jedním dosud málo prozkoumaným účinkem povětrnostních vlivů, a to padáním krup. Zde dospěl k závěru, že elasticko-mechanické vlastnosti jednotlivých povlakových krytin vzdorují rozdílně, a to v závislosti na podkladu, na kterém jsou aplikovány. Správná materiálová volba povlakové krytiny je tedy při uvažování zatížení krupobitím velmi důležitá.
Odborným garantem soutěžní práce byl prof. Ing. Jozef Oláh, PhD.
Vítěze, Ing. Jakuba Čurpeka, vám představíme v krátkém rozhovoru:
V rámci jakého úkolu jste vítěznou práci zpracovával?
Predkladanú prácu som vypracoval v rámci doktorandského seminára, ktorý bol súčasťou výskumnej úlohy.
Byly pro projekt zadány nějaké specifické vstupní požadavky?
Problematika, ktorej som sa venoval v práci, je vo svojej podstate veľmi obšírna a nebolo možné zachytiť všetky aspekty, kombinácie materiálov a mechanických poškodení povlakových krytín. Skôr by som povedal, že ten horizont nemá limitu a aj keď ju má, tak je dosť ďaleko.
Z jakých podkladů jste vycházel?
V súčasnosti existuje dosť málo materiálov a podkladov, z ktorých by bolo možné vychádzať. Je treba povedať, že sa jedná o pilotný výskum a nevedel som dopredu, čo môžem očakávať. Avšak dané zistenia prekvapili nie len mňa, ale aj strechársku komunitu, ktorá okamžite zareagovala pozitívne a chcela by danú problematiku ďalej skúmať.
Jak náročné bylo zpracování tohoto projektu a co všechno zahrnoval?
Bolo potrebné zohnať viacero vzoriek z najviac používaných typov povlakových krytín plochých striech spolu aj s tepelnoizolačnými podkladmi. Plne nabalený s týmito materiálmi som sa musel nejako naložiť na vlak do Štúrova, kedy počas cesty nie jednému spolucestujúcemu ušiel zvedavý pohľad na moju „batožinu“. Samozrejme veľkú pomoc mi poskytli pracovníci firmy Icopal Štúrovo, ktorým by som chcel ešte raz veľmi pekne poďakovať, za možnosť využitia ich laboratórií, kde prebiehali jednotlivé experimentálne merania. Bolo potrebné merať vodonepriepustnosť vzoriek, kedy sa vzorky nechávali aj 24 hodín na pozorovanie, taktiež sa uskutočnil Impact test spolu so zmrazením vzoriek, kde sa sledoval simulovaný dopad krúpy.
Jak významná byla role garanta při zpracování projektu?
Pán profesor Oláh bol hlavným iniciátorom tejto myšlienky. Vycítil, že v súčasnej strechárskej praxi chýbajú tieto poznatky. Usmerňoval a radil mi počas tejto náročnej úlohy, čím sa podarilo odkryť dosť závažne zistenia.
Účastnil jste se i jiných studentských soutěží?
Počas bakalárskeho/inžinierskeho štúdia som sa zúčastnil na SVOČ súťaži. Ale musím podotknúť, že v tejto súťaži (Memoriál Antonína Fajkoše) som mal možnosť zúčastniť sa už po tretí krát, čo ma veľmi teší, lebo moja ďalšia práca v oblasti striech bola pozitívne hodnotená, čo ma následne upevnilo v tom, že pracujem na niečom fakt poriadnom.
Věnujete se střešním konstrukcím speciálně nebo šlo jen o souhru okolností?
Môj záujem o strechy stále pretrváva, a to nie len preto, že ma to baví, ale aj preto, že v súčasnosti je cítiť výrazný nedostatok odborníkov v strechárskej komunite, ktorí by tento odbor ďalej rozvíjali v rámci súčasného trendu modernej doby. Popri svojej hlavnej pracovnej náplne sa snažím venovať aj problémom striech, či už je to v podobe nejakého projektu, alebo posúdenia v rámci vzniknutých porúch, ako aj svojím aktívnym členstvom v Cechu strechárov Slovenska.
Jaké je Vaše současné působiště?
V súčasnosti pôsobím ako interný doktorand na Katedre konštrukcií pozemných stavieb, Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Tu pracujem na svojej dizertačnej práci, zameranej na špeciálny typ fotovoltickej prevetrávanej fasády v kombinácii s materiálom s fázovou zmenou.
Proč jste se rozhodl vystudovat zvolený obor?
Mal som možnosť ešte ako chlapec vyskúšať nejaké pomocné stavebné práce a vtedy sa zrodil vážny záujem o stavebníctvo konkrétne pre pozemné stavby. Vydržalo mi to až doteraz.
Jaký je Váš cíl ve zvoleném oboru?
Byť výborným profesorom pre študentov v kombinácií so šikovným stavebným inžinierom pre prax.
Jaká problematika Vás nejvíce zajímá?
Po absolvovaní COST Training school na HafenCity University v Hamburgu pred rokom je to problematika adaptívnych fasád, ktorá ma úplne dostala.
Jaké materiály upřednostňujete?
Ekologické s prijateľne dobrým LCA indexom, integrované fotovoltické materiály, materiály s fázovou zmenou a materiály z dreva.
Doporučil by jste svůj obor dalším mladým a proč?
Každý, kto sa hral v detstve so stavebnicou a bavilo ho to, by mal rozmýšľať nad štúdiom na stavebnej fakulte, lebo výsledok práce je neprehliadnuteľný z každej strany.
Čím kompenzujete pracovní vytížení?
Pravidelne každú sobotu chodíme s kamarátmi hrávať futbal do telocvične, okrem toho ešte sem tam zájdem do posilňovne. Taktiež je to cestovanie po svete, keď je dlhšia dovolenka, prípadne oddych doma na východe Slovenska v rodnom Svidníku. Rád si prečítam dobrú knihu, alebo niekedy jednoducho hrám tanky na počítači.
